Ad

Víťazstvo v bitke nevyhráva vojnu

Víťazstvo v bitke nevyhráva vojnu

         S veľkými očakávaniami sme ako neverejní a neziskoví poskytovatelia sociálnych služieb vstupovali do roku 2018 a to najmä s ohľadom na novelu Zákona o sociálnych službách, ktorou štát zrovnoprávnil príspevok z Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR na odkázaného občana bez ohľadu, či je u neverejného či verejného poskytovateľa a vo vyšších stupňoch odkázanosti ho zvýšil.

         Mysleli sme si, že sme zvíťazili aspoň jednu bitku. Žiaľ, o čo nám štát dal na klienta viac, o to menej nám dali kraje. Preto sme sa ako nové vedenie Asociácie poskytovateľov sociálnych služieb v SR (APSS v SR) rozhodli realizovať tzv. Spanilú jazdu po župách, v snahe stretnúť sa s predsedami samosprávnych krajov a vysvetliť im, že priemerné bežné výdavky (PBV) na sociálne služby musia určovať z reálnych a všetkých vstupov a nie iba z niektorých a fabulovaných. Lebo máme dôkazy z minulosti, kde kraje uvádzali až tri rôzne výšky súm na ten istý náklad na službu a zatajovali do nákladov zruba 20 percent financií. Niekde nevedome, niekde možno zámerne. Samotné ministerstvo ich muselo listom inštruovať, aby do týchto nákladov rátali aj náklady na bežné opravy, havarijné stavy, odpisy a iné, čo nerobili. Znížením PBV, tak vlastne znižovali sumy, ktoré museli dať klientom neverejných poskytovateľov. Dúfali sme, že kraje svoje postoje zmenia, najmä ak sme našim tlakom na vládu zabezpečili, že príspevok v odkázanosti pre špecializované zariadenia už nevyplácajú. Ušetrili sme im vyše 20 miliónov Eur a naivne sme si mysleli, že konečne dajú PBV do reálnych čísiel a zvýšia tak podiel financií aj pre občanov, ktorí sú u nás. Počas našej misie po krajoch zisťujeme, že tak urobilo len pár z nich. Po jej ukončení zverejníme analýzu. Dozviete sa, ktorý kraj nediskriminuje odkázaných ľudí a ktorý naopak áno. Lebo najnovšie niektoré kraje ešte viac prehlbujú finančný rozdiel tým, že z ušetrených peňazí navyšujú odmeny, alebo platy zamestnancov, ale iba v samosprávnych zariadeniach.

          Úplný šok sme ale dostali z reakcie miest a obcí, ktorým novela prikázala dôraznejšie plniť si svoje povinnosti a doplácať príspevok na prevádzku na zariadenia pre seniorov, zariadenia opatrovateľskej služby a na denné stacionáre. Odignorovali ju bezprecedentným spôsobom a je na vláde čo s tým urobí. Viac sa o tom dočítate v prílohe Asociácie poskytovateľov sociálnych služieb, ktorá sa stane pravidelnou súčasťou tohto sociálneho občasníka (od strany 17).

            Veríme, že Vám, čitateľom – či už ste aktérmi sociálnych služieb, alebo odbornou, či laickou verejnosťou pomôže orientovať sa v sociálnych službách na Slovensku, pochopiť starosti prijímateľov i poskytovateľov a prípadne Vás bude inšpirovať ako podať pomocnú ruku všetkým, ktorým záleží na spravodlivosti a pomoci pre odkázaných.

 

Tento článok je súčasťou projektu Politiky zamestnanosti realizovaného Inštitútom zamestnanosti.

Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu v rámci OP EVS.

Anna Ghannamová, predsedníčka APSS v SR