Ad

Bude sa meniť vzorec v zákone o sociálnych službách?

 

Rokovanie MPSVR SR so zástupcami Platformy za spravodlivé financovanie sociálnych služieb neprinieslo žiaden konkrétny výsledok pre odkázaných občanov u neverejných poskytovateľov.

Štátny tajomník MPSVR SR Branislav Ondruš informoval platformu o nesúhlase Rady ZMOS so všetkým, čo platforma na rokovaniach u premiéra SR na sklonku leta predložila na riešenie a teda zopakoval len to, čo ZMOS už minulý týždeň medializovalo. Informoval tiež, že SK8 nedokázala k návrhom platformy zaujať jednotný postoj a tak žiaden postoj ako celok zverejňovať nebudú, hoci na rokovaní u premiéra predseda SK8 tlmočil premiérovi súhlas SK8 so zmenou vzorca na výpočet finančného príspevku na prevádzku (FPP). Ministerstvo dnes teda zástupcom platformy neprednieslo žiaden relevantný návrh riešenia, ktorý by rozplietol vzorec, ktorý neverejných poskytovateľov uzatvoril do rovnakej výšky príjmu, hoci náklady na zabezpečenie služby sa neustále zvyšujú. A to aj zákonnými úpravami zo strany vlády, nielen zvyšujúcou sa minimálnou mzdou, ale od mája 2018 aj abnormálne vysokým navýšením príplatkov za soboty, nedele a sviatky.

Ministerstvo navrhlo riešiť problém krízovej situácie vo financovaní neverejných poskytovateľov zo strany samosprávy iba „dobrovoľným“ poskytovaním dotácií z rozpočtov samosprávy mimo rámec zákona o sociálnych službách. Podľa koordinátorky Platformy za spravodlivé financovanie sociálnych služieb Lýdie Brichtovej „takýto návrh situáciu neverejných poskytovateľov vôbec nerieši, lebo táto možnosť už existuje roky, ale obce ju nevyužívajú. Veď si neplnia ani zákonné povinnosti voči odkázaným občanom. Je preto naivné myslieť si, že by robili niečo navyše a dobrovoľne.“

Ako zdôraznila Anna Ghannamová, predsedníčka Asociácie poskytovateľov sociálnych služieb v SR, pre mnohých poskytovateľov to znamená, že vyplatením miezd a odvodov za november nezostane takmer nič na mzdy za december a teda koncom tohto roka, maximálne začiatkom budúceho z dôvodu deficitov a neschopnosti uhradiť náklady. Niektorí neverejní poskytovatelia zaniknú. Vyjadrila tiež znepokojenie nad vyhlásením Rady ZMOS, ktorá nielenže neprijala zodpovednosť za to, že väčšina obcí odignorovalo svoju povinnosť voči odkázaným občanom tým, že od januára 2018 odmietlo 81% obcí a miest hradiť finančný príspevok odkázaným u neverejných poskytovateľov, ale dovolila sa vyjadrovať k tomu, či vláda má, alebo nemá dať mimoriadnu dotáciu neverejným poskytovateľom: „Je to hanba samosprávy, nechať časť svojich odkázaných občanov bez finančnej pomoci zo samosprávy. Rozdelili odkázaných na „ich“ v samosprávnych zariadeniach a na „tých ostatných“ u neverejných poskytovateľov. Ale všetci občania platili dane, z ktorých sa financujú obce a mestá. Prečo časti z nich neposkytujú rovnocennú finančnú pomoc? Páchajú diskrimináciu na občanoch, ktorých príbuzní hradia svojimi daňami aj ich výplaty! Samospráva neplatí čo má a ešte sa ide vyjadrovať k tomu, či má deficit, ktorí neverejným poskytovateľom spôsobila, zaplátať štát? Tak to je už nehorázna amorálnosť!“, zdôraznila. Na jej otázku či obec, porušila zákon o sociálnych službách, ak si odmietne objednať zabezpečenie sociálnej služby u neverejného poskytovateľa, ktorého si odkázaný občan na poskytovanie služby vybral (chce sa u neho umiestniť, alebo u neho už je umiestnený) a daný občan obec požiadal o zabezpečenie služby, odpovedal štátny tajomník MPSVR SR Branislav Ondruš  jednoznačne: „Áno, takáto obec porušila zákon.“

Podľa podpredsedníčky APSS v SR Boženy Bušovej sa veci pohnú ďalej len vtedy, ak dotknutí odkázaní občania a ich príbuzní začnú podávať žaloby na obce a mestá, ktoré si svoju finančnú povinnosť voči nim odmietnu splniť. Ako povedala: „Toto jediné posunulo riešenia vo financovaní sociálnych služieb aj v Českej republike! Občan a jeho príbuzní si musia začať hájiť svoje práva, poskytovatelia už nevládzu.“

Čísla k ignorácii obcí a miest hradiť príspevok pre odkázaných u neverejných poskytovateľov:

Platforma za spravodlivé financovanie sociálnych služieb v septembri 2018 urobila online dotazník medzi členmi SocioFóra a Asociácie poskytovateľov sociálnych služieb v SR (APSSvSR). Do dotazníka sa celkovo zapojilo 109 neverejných poskytovateľov, ktorí poskytujú 19 druhov služieb v 215 zariadeniach pre minimálne 7 438 klientov, čo už je relevantná štatistická vzorka.

Kľúčovou otázkou vo vzťahu k plneniu si povinností od obcí bola otázka, akú odpoveď dostali neverejní poskytovatelia od obcí na svoju žiadosť o finančný príspevok na prevádzku (FPP). Výsledok?

Až 81% obcí odmietlo poskytnúť finančný príspevok na prevádzku odkázaným občanom, ktorých sami posúdili na nutnosť starostlivosti v sociálnom zariadení. Len 11% obcí sa rozhodlo prispievať čiastočne – nie na všetkých svojich obyvateľov, alebo len čiastkou, ktorú si sami určili a je nižšia ako FPP podľa zákona. A iba 8 % obcí poskytlo príspevok vo výške ako určuje výpočet FPP v zákone o sociálnych službách. A len v troch prípadoch z tých 8-mich % pokryli celé kapacitu zariadenia.

Ak si samospráva neplní povinnosti dané zákonom, tak potom je zákon bezzubý a treba ho zmeniť“, Keď po 8-mich rokoch nášho zápasu dokázal odkázaných občanov zrovnoprávniť štát, musí to urobiť aj samospráva. Budeme žiadať buď okamžitú zmenu zákona a sankcie pre obce, ktoré ignorujú zákon, alebo urýchlené zriadenie Fondu odkázanosti, tak ako to navrhol predseda vlády Peter Pellegrini.“ zdôraznila predsedníčka APSS v SR Anna Ghannamová.

 

Najčastejšie dôvod, ktoré obce a mestá udávali v zamietnutí:

  1. Neobjednali sme si vás na službu
  2. Nie sme povinní hradiť FPP
  3. Vaša klientka má, deti, nech jej oni doplatia
  4. Prečítajte si lepšie zákon, takáto povinnosť nám zo zákona nevyplýva

Časť obcí uvádza aj nedostatočné finančné zdroje, nevyčlenenú čiastku v rozpočte a podobne. Niektorí z poskytovateľov naznačili, že z odpovede starostu porozumeli, že jednali podľa odporúčania ZMOS.

„Že to obec nemá v rozpočte a že je to veľa peňazí a obce toľko na sociálne služby poskytované neverejnými poskytovateľmi dávať nemienia a že im bolo na ZMOS-e povedané, že súkromníkom nemajú nič platiť a keby ich občania tie služby aj tak chceli, tak si majú radšej obce zriadiť svoje vlastné zariadenie.“

Okrem opakujúcich sa vyššie spomenutých dôvodov, objavili sa aj niektoré, ktoré sú znepokojujúce odpovede. V jednom prípade obec odôvodnila zamietavé stanovisko vypracovávaním komunitného plánu a prípravy vlastných pravidiel podpory sociálnych služieb.

„pripravujú komunitný plán a podľa toho budú financovať, chcú vlastné kritéria na schvaľovanie príspevku na prevádzku“

„Dostali sme taktiež odpoveď od primátora mesta: však sa mi nič nemôže stať, pokutu nedostanem.“

 

Graf: Mária Machajdíková